Dnes je sobota, 27.november 2021, meniny má: Milan
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Pápež, ktorý otvára dvere

apríl 17, 2014 - 14:13
Keď sa v Buenos Aires konalo ekumenické stretnutie a jeho účastníci prišli do arcibiskupského paláca, pri dverách ich čakal sám arcibiskup Jorge Maria Bergoglio. Na prekvapenie návštevníkov odpovedal otázkou, použijúc latinčinu, v ktorej je cardo výraz pre pánty, teda prostriedok na otváranie dverí. „Čo iné by mal kardinál robiť, ako otvárať dvere?“ A presne v tom pokračuje aj po zvolení za pápeža Františka. Otvára v cirkvi dvere pre všetkých.
Foto: 
Keď zomrel Svätý otec Ján Pavol II. človek nemusel byť ani cirkevným odborníkom, aby mu bolo jasné, že jeho nástupca to bude mať ťažké – kráčať v šľapajach svätca. Túto úlohu na seba pokorne zobral Benedikt XVI., ktorý vlani dobrovoľne štafetu vedenia rímskej cirkvi odovzdal argentínskemu kardinálovi Jorgemu Maria Bergoliovi zvolenému v trinásty aprílový deň vlaňajšieho roka za jeho nástupcu. „Biely alebo čierny dym sa očakával okolo 19. hodiny,“ hovorí o tom Andrea Tornielli v knihe Jorge Bergoglio: František – pápež chudobných. „Pár minút predtým si na vrch komína však sadla biela čajka a zostala tam nehybne sedieť viac ako pol hodiny. ‚To nie je dobré znamenie,’ povedal ktorýsi kňaz ‚veď Ducha Svätého symbolizuje holubica, nie čajka. Znamená to, že pápeža ešte nevybrali.’ A predsa bolo niečo cítiť. O 19.05 začal z komína vychádzať biely dym, najskôr priesvitný, postupne čoraz silnejší a belší, takže ho ľudia mohli vidieť a začali tlieskať. Pápež je zvolený, hoci svet ešte nepozná jeho meno ani tvár. Potom sa konečne na strednom balkóne Baziliky svätého Petra otvárajú obrovské okná a kardinál protodiakon Jean-Louis Tauran zástupu oznamuje meno zvoleného pápeža. To na začiatku nie je známe a ľudia sú v rozpakoch. Podobne ako sa to stalo večer 16. októbra 1978, keď kardinál Pericle Felici oznamoval veriacim, že novým pápežom sa stal Karol Wojtyła. Takže páter Bergoglio. Všetci čakali mladého pápeža, no kardináli si znova zvolili staršieho. Mnohí predpovedali ‚pápeža Taliana’, a nový biskup Ríma prichádza až z južnej pologule, z veľkej diaľky. Až keď zástup počuje meno František, vypukne do obrovského aplauzu. Dáva si meno podľa Františka z Assisi. Je to znamenie, že sa niečo mení. Je to pozvanie k evanjeliovej radikálnosti, k chudobnej cirkvi, ktorá kráča, buduje a vyznáva ukrižovaného Krista. Vatikánske televízne centrum na okamih ukazuje Františka odetého do bieleho odevu, ako sa približuje k oknu. Pápež nemá oblečenú červenú mozzettu, lemovanú hermelínom, ktorú mu pripravili, a na pleciach nemá štólu. Až potom sa svet dozvedá, že nechcel použiť kráľovský odev; nehodí sa k pápežovi, ktorý si dal meno František. Ponechal si svoj biskupský kríž, ktorý nosil stále so sebou. Je zo železa, nie zlatý. Nie je v ňom vložený nijaký drahokam,“ opisuje autor chvíle, keď si svet vypočul ono očakávané „habemus papam“. 
 
Vaša svätosť, hádam len nechcete platiť?
Možno niektorí ešte stále len rozoberali jeho voľbu mena František, keď ho novozvolený Svätý Otec začal už napĺňať. „Večer, keď bol zvolený, sa chcel rozprávať s riaditeľom Domus Sacerotalis Paulus VI., teda domu pre kňazov, kde býval počas dvoch týždňov, ktoré predchádzali konkláve. Pripomenul mu, že si príde vyzdvihnúť batožinu a osobné veci a zaplatí účet. Tak sa aj stalo. Preľaknutým tváram, ktoré akoby hovorili: Vaša svätosť, žartujete, hádam len nechcete platiť? vysvetlil: „Práve preto, že som pápež, musím ísť príkladom.“  Svojmu menu zostal verný, aj keď zastala pred Apoštolským palácom veľká čierna limuzína so značkou SCV 1. „František si do nej nesadol: „Pôjdem autobusom spolu s kardinálmi...“ zaznamenal tú chvíľu vo svojej knihe Andrea Tornielli.  „To isté urobil aj na nasledujúci deň popoludní, keď sa vracal do Sixtínskej kaplnky, aby spolu s kardinálmi slávil svätú omšu. Nechcel, aby ho sprevádzal okázalý sprievod ani impozantná ochranka, čo je často príčinou, že veriaci rímskeho biskupa a pastiera považujú za prezidenta nejakej veľmoci. Páter Bergoglio, pápež František, prvý pápež jezuita, prvý pápež z Latinskej Ameriky, prvý, ktorý si zvolil meno podľa veľkého svätca z Assisi, svojimi malými, ale zároveň veľkými gestami a svojimi slovami na úsvite svojho pontifikátu začína ľuďom ukazovať, čo v súčasnosti znamená vyznávať Ježiša Krista.“
 
Biskup, čo umýval riad
Že si nový pápež zvoli meno po svätcovi z Assisi je jedna vec, ale on ako by ním aj naozaj bol – prebehlo už po prvých dňoch Františkovho pontifikátu mnohým hlavou. Odkiaľ sa vzal? To nebola otázka na miesto narodenia, ktoré už dávno oznámili médiá. To bolo volanie po spoznaní jeho života. Tornellimu mnohé o ňom prezradila kniha rozhovorov El Jesuita, kde Jorge Bergoglio spomína aj na to, ako došlo k jeho vymenovaniu za biskupa-koadjútora Buenos Aires. „Bol som generálnym vikárom kardinála Quarracina. Keď požiadal Rím o biskupa-koadjútora, naliehal som, aby ma neposlal do niektorej diecézy, ale aby mi dovolil vrátiť sa do vikariátu v oblasti Buenos Aires... No 27. mája 1997 predpoludním mi zavolal Calabresi a pozval ma na obed. Pili sme kávu a ja som sa mu chcel práve poďakovať a odísť, keď zrazu priniesli tortu a fľašu šampanského. Myslel som si, že má narodeniny a chcel som mu gratulovať... ,Nie, nemám narodeniny,‘ odpovedal mi so širokým úsmevom. ,Ale vy ste novým biskupom-koadjútorom Buenos Aires‘,“ cituje Františkove spomienky Tornelli a dodáva, že aj po vymenovaní za biskupa Bergoglio ďalej býval na fare, osobne sa staral o chorých kňazov a celé hodiny strávil pri ich lôžku v nemocnici. „Najskôr odmietal ísť bývať do elegantného arcibiskupského sídla Olivos a zostal bývať v menšom byte. Pritom si pre seba vyhradil len jednu skromnú izbu ako spálňu. A ďalej veľmi rád varil pre svojich hostí. Ani umývanie riadu mu nerobilo problémy. Nakoniec prijal k sebe starého pomocného biskupa, ktorý potreboval starostlivosť, a staral sa o neho. Naďalej osobne odpovedal na telefóny a osobne sa staral o program audiencií.“
 
Viac sa dočítate v SLOVENKE!
 
Spracovala: Katarína Alberty Ondrejková
Foto: SITA

- - Inzercia - -